Sme s Liyou a naším psom späť v Šanghaji. Bol to nečakaný záver roka 2024. Pre mňa bol plný emócií. Odchádzať zo Shaxi, keď neviem, na ako dlho, bolo naozaj náročné.

Určite sa do Shaxi vrátime, ale neviem kedy a neviem, na ako dlho. V každom prípade som to v skratke opísal v mojom poslednom videu roka 2024 a taktiež už pracujem na videu, ktorým som zdokumentoval celú cestu autom z Yunnanu až do Šanghaja - 2900 kilometrov. Bola to veru dlhá cesta a bude to super video. Už sa na to teším...

Popravde, hneď po príchode do mesta sa mi zle zvykalo. Potreboval som súrne prírodu.

To je ako keď sa človek snaží zbaviť závislosti, ale na začiatku potrebujeme iba znížiť dávku, či nahradiť závislosť nejakou inou drogou, ktorá je menej návyková. Alebo ako keď človek vystúpa do extrémne vysokej nadmorskej výšky. Na to, aby si zvykol a neumrel, musí z nej po pár dňoch zísť nižšie, dať telu príležitosť vybudovať si obranu a zase sa do tej nadmorskej výšky vrátiť. Pre mňa bol návrat do Šanghaja rovnaký. A preto, hneď dva dni po príchode som na pár dní zase utiekol do prírody.

Radosť z prírody

Potreboval som takýto výlet psychicky aj preto, aby som sa lepšie a menej bolestivo aklimatizoval, ale aj preto, lebo som si potreboval dokázať, že ak mi budú chýbať hory, mám kam ísť. A veru, že mám. Dve a pol cesty autom od Šanghaja sú nádherné bambusové lesy okolo mesta Anji. Popravde, príroda v menšom rozsahu je aj bližšie, napríklad lesy okolo jazera Taihu, alebo okolo mesta Hangzhou, či hory Moganshan. No mestom Anji začínajú naozajstné hory. Ďalej na západ už iba stúpajú a vrcholia Žltými horami, ktoré sú opradené legendami a obsypané turistami. Skrátka, je kam chodiť.

Na výlet so mnou išiel aj Laky, kamarát, čo tiež už roky žije v Šanghaji. A samozrejme, naši psíkovia. Výlet pre psov bola hlavná výhovorka, aby som sa tak rýchlo dostal z mesta späť do prírody. Ale musím povedať, že psy s tým problém nemali, i keď túra bambusovým lesom môjho psa s kratučkými nohami trochu unavila. Ale bola to tá únava plná šťastia.

Zato náš druhý pes, labrador Margo, bol absolútne nezničiteľný. A zároveň to boli pre ňu úplne prvé hory. Môj pes DuoDuo už je starý zálesák.

Tento text už píšem zase zo Šanghaja. Táto aklimatizačná pauza mi pomohla. Necítim sa tu tak stiesnene a tak šokovane, ako tesne po príchode. To bola tvrdá zmena, ale o tej asi až raz v knihe. V knihe, ktorú som počas mojej cesty autom začal písať. Odchádzať zo Shaxi skutočne bolelo, poplakal som si, ale bolo to dobré rozhodnutie.

V Shaxi som bol spokojný a šťastný, ale v Šanghaji som zase raz plný inšpirácie a ambícií. Niečo, čo sa popravde v Shaxi zo mňa nenápadne a pomaličky vytrácalo. Bolo mi tam tak dobre, že na čas som stratil plamienok. Tu v Šanghaji s aopäť rozhorel a s Liyou dokážem byť šťastný a spokojný hocikde.

Viete, kedy som naposledy plakal, keď som opúšťal nejaké miesto?