Lukáš, ktorého odjakživa prezývame Laky, ma zavolal, nech sa k nemu pridám. Išiel akurát venčiť psa do parku. Bol som na týždeň v Šanghaji, a tak som s radosťou súhlasil, vždy je fajn mať dôvod vyjsť do ulíc. Laky, ak zrovna nepracuje, je v uliciach takmer stále. Má totiž psa s nevyčerpateľnou energiou. Je to mladý labrador, fenka.

Pre tak veľkého psa s tak neuveriteľnou zásobou energie je ťažké vyrastať v Šanghaji, ale Laky sa snaží, ako sa len dá. Neustále jej hľadá nové prechádzky a aktivity, no a parky, kam púšťajú psov, už má všetky dopodrobna naštudované. Žiaľ, väčšina parkov psov dnu nepúšťa, ale nájde sa zopár menších, kam môžu. Margo, ako sa volá tento labrador, sa v nich vždy poriadne vyjaší. Hádžeme jej lietajúci tanier, loptičku, naháňame sa s ňou a ona sa pritom stíha socializovať s inými psami (a ľuďmi). Tých je v Šanghaji vždy všade dostatok. Šanghajčania totiž svojich miláčikov milujú. No tento deň bolo v tomto parku zvierat podstatne viac, než sme čakali.

Zhodou okolností sa práve v Šanghaji konala výstava domácich zvierat. Znie to bizarne, a ak neviete, čo si predtým predstaviť, nuž je to presne to, čo názov napovedá. Všade boli desiatky stánkov so všetkým, čo sa týka chovania zvierat - od dobrôt, vodítok, pelechov, až po kočíky, ktorými vozia Šanghajčania psov na prechádzky. Čítate správne. Tento fenomén som ani ja ešte nepochopil.