Shaxi Upstay

Hotel Shaxi Upstay, ktorý vznikol z Dahua-ovho rodinného domu, je krásna tradičná stavba s modernými prvkami uprostred ryžových polí. Dahua a jeho hotel podporujú myšlienku ekologicky zameraného a udržateľného cestovného ruchu. Budova využíva tradičné metódy nepálenej hliny v kombinácii s masívnym drevom. Hotel má veľké dvojité okná, ktoré zabezpečujú prirodzené vetranie. Ani v lete tak nie je potrebná klimatizácia a teplota v miestnosti zostáva medzi 18-24 °C, v zime systém izolačných stien z nepálenej hliny udržuje vnútornú teplotu na 16-22 °C bez potreby dodatočného vykurovania. Každá izba obsahuje samostatnú kúpeľňu a toaletu spoločne s hygienickým vybavením. V hoteli je dostupná dobrá káva, domáci chlieb a tradičné jedlo južnej Číny, ako aj steaky z jačieho mäsa. Do centra dediny Shaxi sú to približne 2 kilometre krásnou prechádzkou.

Úvod

Môj dobrý kamarát Dahua, o ktorom som písal v oboch mojich knihách, má v dedine Shaxi krásny nový hotel. No nie len to, je to skúsený sprievodca a vysokohorský vodca, takže ponúka aj zaujímavý program a aktivity v okolí. Pre mojich divákov a čitateľov sme pripravili balíček služieb, vďaka ktorému si môžete vychutnať pobyt na čínskom vidieku a mať zážitok na celý život.

Ponuka od Dahua pre mojich čitateľov

Čo robiť v Shaxi

Ak si objednáte ubytovanie aj s programom, toto je ponuka od Dahua:

• Stredne náročná túra na budhistickú horu Shibaoshan, kde sa nachádzajú krásne chrámy a budhostické sochy. Samozrejme výlet sa dá to absolvovať aj bez túry, v tom prípade máte v cene dopravu tam a naspäť.
• Stanovačku v prírode. Jedna noc pod stanom a dvojdenná stredne náročná túra. Dahua zabezpečí všetko vybavenie a aj stravu.
• Bicyklovačka po okolitých dedinách.
• Voľné dni v Shaxi.

Kontakt

Nezáväzná objednávka

O dedinke Shaxi

Shaxi je nádherná historická dedinka s rozvinutým turizmom - ponúka kaviarne, reštaurácie, čajovne, obchodíky, posilovňu... Skrátka všetko, čo človek potrebuje na pohodlný život. Zároveň ponúka aj ticho a pokoj, ktorý je zase potrebný na prácu. Podarilo sa mi tu napísať dve knihy a zostrihať dvadsaťštyri dielny seriál pre RTVS, nehovoriac o množstve videí na YouTube. Shaxi skrátka ponúka dokonalú kombináciu ticha a pokoja s pohodlným životom.

Ak sledujete moje videá na YouTube, Shaxi dobre poznáte. Natočil som o tomto magickom mieste veľa videí. Vybral som pre vás tie, ktoré Shaxi vykresľujú čo najvernejšie.

Kto je Dahua

Osud dokáže byť nemilosrdný

Keď som začal vymýšľať zájazdy, chcel som sa dostať mimo turistických oblastí. Chcel som chodiť viac po vidieku, bývať s domácimi, jesť u nich doma, skrátka spoznať život ľudí v celom spektre krajiny. Na to treba mať dobré kontakty.

Začal som teda spolupracovať s domácimi ľuďmi, ktorí tiež podnikali v turizme a často sa sústredili iba na jednu provinciu. Aj priemerne veľká provincia v Číne je väčšia ako celé krajiny v Európe. Takto som sa spoznal s Dahuom z provincie Yunnan.

Yunnan je ôsma najväčšia provincia Číny spomedzi všetkých dvadsiatich troch, má tristodeväťdesiat štyritisíc kilometrov štvorcových, čo je čo dvadsaťjeden krát rozloha Slovenska, je väčšia ako Nemecko i Fínsko a má štyridsaťsedem miliónov obyvateľov. Zároveň je to najpestrejšia provincia Číny a jedno z najpestrejších miest na planéte. Nachádza sa v trópoch na južných hraniciach Číny s Mjanmarskom, Laosom a Vietnamom a zároveň hraničí s Tibetom a Himalájami. V priebehu hodín sa tak človek môže dostať z tropickej klímy plnej ovocia, dažďových pralesov, kávových a čajových plantáží a sveta exotických vtákov až na zasnežené vrcholky ľadovcov, ktoré majú viac ako päť- aj šesťtisíc metrov nad morom. Bujná zeleň, kvety, stromy a polia sa menia na zasnežené ľadovce rovno pred očami cestovateľov. Zároveň tu žije najväčší počet národnostných menšín v celej Číne. Čína má päťdesiatšesť národnostných menšín, z toho dvadsaťpäť ich žije v Yunnane. Ani Dahua nie je etnický Číňan Han, ale je z etnika Bai.

Je roľník, narodil sa a vyrastal v dedine Shaxi. Je to krásna malá dedinka na obchodnej Ceste čaju a koní, čo bola druhá historicky najvýznamnejšia obchodná cesta Číny hneď po Hodvábnej ceste. Spájala Čínu, Tibet, Barmu i hraničné územia ďalších krajín južnej Ázie s Čínou. Historicky to nebola jedna cesta, ako si cesty predstavujeme dnes, ale spleť cestičiek, chodníkov, pešín a priechodov. Aj keď sa obchodné cesty nazývajú cestami, ide skôr o koridory a určité smery, ktorými sa tovar za dávnych, ale aj nedávnych čias pohyboval hore-dole. Mnohé z nich sa dodnes používajú, i keď dnes iba na kratšie presuny.

Shaxi je na čínske pomery malá dedinka s pár tisíc obyvateľmi, je však plná nádhernej architektúry, keďže kedysi bola významnou stanicou pre karavány idúce do Tibetu. Bola jednou z posledných zastávok pred vstupom do oblastí s vysokou nadmorskou výškou. Časom však upadla do zabudnutia. Opäť ju objavili nezávislí cestovatelia a špeciálne jedna partia švajčiarskych cestovateľov sa do tohto miesta zamilovala. Pomaly ho začali rekonštruovať. Dávali si pozor, aby sa nič nebúralo a aby každá stavba bola opravená tak, že si zachová svoju historickú hodnotu. V centre opravili bývalú ubytovňu pre karavány a jedna taiwanská podnikateľka ju premenila na malý hotelík. Tam pracoval Dahua. Umýval izby, toalety, riad, skrátka na začiatku robil väčšinu najjednoduchších, ale aj najšpinavších prác.

Majiteľka mala so svojimi zamestnancami problémy. Boli to roľníci, nevedeli poskytnúť dobré služby v hotelierstve, boli neochotní, nechcelo sa im pracovať a k taiwanskej šéfke nemali rešpekt. Vždy, keď bola v úzkych, iba jeden človek vedel všetkých presvedčiť, aby ju poslúchli – Dahua.

Časom si všimla jeho nadanie na komunikáciu s ľuďmi. Všetci ho mali radi, ale zároveň mal prirodzený rešpekt, hoci nemal ešte ani tridsať rokov. A tak povýšil.

Veľmi rýchlo sa prepracoval až na manažéra hotela. Nebola to práca, na ktorej by mohol zbohatnúť, hotelík bol malý, mal len deväť izieb, pretože celej stavbe ponechali jeho pôvodnú podobu. Prácu mal však rád, robil ju dobre a zarobil si viac, než by si zarobil tvrdou prácou na poli.

Chýry o nádhernom Shaxi sa časom rozniesli do širokého okolia a osud tejto dedinky sa začal pomaly, ale isto uberať rovnakým smerom ako osudy ďalších turistických mestečiek v Yunnane.

Lijiang a Dali, dve najznámejšie turistické miesta v tejto provincii, boli kedysi tiež len malými mestečkami. Tiež ich „objavili“ nezávislí cestovatelia, často cudzinci. Číňania totiž ešte donedávna necestovali. No s rastom domáceho turistického ruchu sa tieto miesta začali plniť zájazdmi. Mestečká sa rozrastali v mestá, často boli aj necitlivo zrekonštruované, mnohé stavby dokonca zbúrané a postavené nanovo. Autentické miesta sa premenili na komerčné atrakcie, kde jednotlivé obchody a reštaurácie už nepatrili pôvodnému obyvateľstvu, ale bohatým podnikateľom z veľkých miest. Najprv sa takto zmenilo mesto Lijiang a ľudia, ktorí hľadali autenticitu, sa presunuli do Dali. Potom rovnaký osud stretol aj Dali a cestovatelia sa začali presúvať do Shaxi. Jeho popularita rýchlo rástla a miestna vláda sa rozhodla jeho premenu zrýchliť výstavbou diaľnice. Keď na nich Švajčiari apelovali, že výnimočnosť Shaxi je v jeho autenticite a malom počte turistov, ich odpoveď bola: Takto si robte turizmus doma, tu sme v Číne. Túžba premeniť každé malé mestečko na megalomanskú turistickú atrakciu je typická pre boom turistického ruchu v Číne, ktorý posledné roky prebieha. Turizmus je totiž jeden z hlavných nástrojov čínskej vlády o prerozdelenie bohatstva po krajine. Zároveň je v Číne medzi miestnymi vládami veľká konkurencia, aby sa zapáčili centrálnej vláde, rýchlo uspeli a boli povýšení. Takisto sa na vedúce pozície v miestnych vládach dosadzujú ľudia z iných oblastí, aby sa vyhlo protekcii a z toho plynúcej korupcii, čo zároveň spôsobuje, že títo ľudia k daným oblastiam nemajú žiadny blízky vzťah a na kultúrne dedičstvo danej oblasti neberú ohľad. Miestni ľudia si komercializáciu väčšinou neželajú, pretože pre nich nie je taká prínosná, ako sa prezentuje. Masový turizmus privedie iba autobusové zájazdy, ktoré prídu na otočku, nič si nekúpia, neubytujú sa a ešte aj odradia nezávislých cestovateľov, ktorí tam míňajú paniaze, čím prispievajú k udržateľnému rozvoju. Lenže ľudia vo vláde sú pre domácich cudzincami z iných častí Číny, nemajú na nich dostatočný dosah, ktorý by mohol konkurovať politickým tlakom. Pomaly sa to mení k lepšiemu. Najmä vďaka ľuďom, ktorí popularizujú zachovanie lokálnej histórie, dokážu upútať pozornosť verejnosti, a tak predísť necitlivému zaobchádzaniu zo strany ambicióznych úradníkov.

Keď som do Shaxi prišiel po prvýkrát, ešte stále to bola malá dedinka, i keď z času na čas plná turistických zájazdov. V hoteli, kde pracoval Dahua, som sa stihol ubytovať iba raz, rok nato im miestna vláda nepredĺžila nájomnú zmluvu, ale stavbu prenajala developerskej firme z Pekingu. Dahua prišiel zo dňa na deň o prácu a malý autentický hotelík s pôvodnou architektúrou sa mal zmeniť vo stredne veľký, drahý hotel s desiatkami izieb. Našťastie približne v tom období vláda v Pekingu zakázala búranie historickej architektúry, zaviedla pravidlá pre pamiatkarskú obnovu a aj ich začala kontrolovať, a tak miestne vlády museli skrotiť svoj budovateľský ošiaľ. Stavba sa odsunula na neurčito. No budova ostala prázdna a chátra dodnes.

Dahua nevedel, čo bude robiť. Mal malú dcérku, splácal auto i bývanie a potreboval prácu. Pohrával sa s myšlienkou, že by išiel pracovať do baní. Hoci je to extrémne nebezpečná robota, finančne je veľmi lukratívna. Platy sú v tisícoch eur. Druhá možnosť bola ísť pracovať na stavbu diaľnice, kde sa platy tiež pohybujú nad tritisíc eur mesačne. Musel by sa však odsťahovať z Yunnanu, v Číne platí pravidlo, že na stavbách nesmú pracovať robotníci, ktorí pochádzajú z provincie, kde stavba prebieha. Zvykli totiž kradnúť materiál a ak sa stala nehoda, na stavbu napochodovala celá dedina a dochádzalo k bitkám.

Keď Dahua už naozaj nevedel ako ďalej, sused mu ponúkol svoj nefungujúci hotel do prenájmu. Cena však bola veľmi vysoká. Dahua aj tak súhlasil. V turizme mal dobré kontakty, bol šikovný manažér a všetci bývalí zamestnanci pôvodného hotela potrebovali novú prácu. Takto mohol pomôcť aj im. Zobral si pôžičku, hotel zrekonštruoval a pustil sa do vlastného podnikania pod názvom Shaxi Aoding courtyard.

Podnikanie sa mu skvele rozbehlo, mal najviac klientov z celého Shaxi a mnohí mu jeho biznis závideli. Aj napriek tomu však bol ledva v pluse, nájom, ktorý platil, bol zničujúci. V roku 2019 už mal konečne toľko klientov, že začal zarábať. Potom prišla pandémia. Zo dňa na deň prišiel o všetkých zákazníkov. Deväťdesiat percent jeho klientely boli cudzinci. Dahua vie plynulo anglicky, ponúkal európske raňajky, dokonca piekol vlastný chlieb, mal dobrú kávu aj vína, takže jeho hotel bol u západniarov veľmi obľúbený. Presne táto klientela bola prvou obeťou pandémie. Mne podnikanie zavrela, ale Dahua hotel nezavrel, v čase písanie tejto knihy stále bojuje. Začal vymýšľať viac zájazdov do prírody, stanovačky a túry po horách, aby mohol klientom ponúknuť viac. Majiteľ budovy mu znížil nájom, pretože nového nájomcu by v dobe pandémie nenašiel. Neviem však, ako dlho to Dahua vydrží. Osud vie byť niekedy nemilosrdný.

...

Čo sa stalo po tom, ako vyšla kniha

Dahua konečne skončil s prenajímaním nehnuteľnosti v roku 2024 a ich rodinný dom prerobil na nový hotel pod názvom Shaxi Upstay. Jeho nová cesta je len v začiatkoch, avšak verím, že tak priebojný človek, ako je on, nakoniec uspeje. Pridite ho podporiť aj vy!