Pamätám si to, akoby to bolo včera, keď som v roku 2009 po prvýkrát vkročil do Číny. Letisko mesta Dalian bolo obrovské a chaotické, všade bolo veľa ľudí, nevedel som jazyk, cítil som sa stratený a rýchlo som sa mal dostať do mojej školy, ktorá ma očakávala. Skončil som na úplne inom kampuse, než som mal, ale všetko dobre dopadlo, dostal som ubytovanie a ďalší deň ma čakal presun na správne miesto.

Jedna z mojich prvých fotiek Číny. Dalian 2009.

Prvý večer v Číne som sa vybral na prechádzku po uliciach mesta Dalian - moje prvé hodiny v Číne! Sadol som si do malej reštaurácie pri ulici a po prvýkrát som ochutnal čínske jedlo, tak ako ho varia v Číne. Všetko bolo nové, nepoznané a fascinujúce, veď sociálne siete boli ešte v plienkach, informácie zo sveta neboli tak ľahko dostupné, ako dnes a Čína bola mojím snom roky. No nevedel som, čo ma čaká, nevedel som, aká bude Čína. Bolo to napínavé a vzrušujúce. Aby som toto dobrodružstvo zaznamenal, začal som písať blog. Skoro každý môj spolužiak, či spolužiačka, čo sa dostali do Číny, si písali blog. Navzájom sme si ich posielali, a tak sme vedeli, kto čo práve zažíva. Niektoré blogy boli vtipné, iné poučné, ba boli tam aj hlúpe, ale všetky nám slúžili, ako nádherný zápisník, z ktorého čerpáme spomienky dodnes.

Moji prví čínski kamaráti. Dalian 2009.

Väčšina ľudí tie blogy pozatvárala, keď sa vrátila z Číny domov, ale ja som vedel, že chcem v písaní pokračovať. Moje dobrodružstvo v Číne nekončilo, naopak, len začalo. A tak som s písaním neprestal. Samozrejme, moje web-stránky menili adresy, štýl, formu aj obsah. Kým na začiatku to boli zážitky, neskôr to boli skôr vzdelávacie materiály o Číne, potom cestopisy, bol to nástroj na hľadanie klientov na tlmočenie, potom cestovateľov na zájazdy, a tak ďalej… Avšak najradšej spomínam na obdobie, keď môj blog bol proste mojím denníkom.

Moje prvé čínske "kamarátky". Dalian 2009.

Dnežs už väčšina ľudí nečíta blogy. Sledujú YouTube a TikTok videá. Preto už ani blog nie je základným pilierom mojej práce. Nie je viac miestom, kde hľadám klientov. Vďaka tomu som sa môžem vrátiť ku koreňom - tento blog opäť raz píšem, aby som mal pekné spomienky, aby som zaznamenal osobné zážitky, aby som mal miesto, kde si usporiadam myšlienky. Z blogu o Číne sa opäť stal môj denník. Je to miesto, kde môžem reflektovať nad svojimi zážitkami, usporiadať si myšlienky a zdieľať svoje poznatky s tými, ktorí majú o ne záujem. Je to náhľad do môjho života v Číne, ako aj do mojej práce. Píšem o témach, ktoré ma bavia a fascinujú. Okrem zážitkov chcem zaznamenávať aj prečítané knižky a poznatky z nich, rozoberať moje pracovné postupy, zaznamenávať zaujímavé nástroje, ktoré práve používam, a tak ďalej.

Samozrejme to všetko znamená, že môj blog v súčasnej podobe je oveľa viac osobný a ponúka pohľad do zákulisia môjho života a práce. Preto som ho spravil ako súčasť členstva, ktoré volám CESTY ČÍNOU+. Myslím si, že pre mnohých ľudí, ktorých baví moja práca a ktorí by chceli robiť niečo podobné, ako ja, prípadne sa inšpirovať mojou prácou, či ich zaujímajú detaily života v Číne, toto členstvo prinesie veľa zaujímavých informácií a podnetov.

Písanie blogu bude vždy dôležitou súčasťou môjho života, je to skvelý spôsob reflexie, premýšľania a spomínania, blogovať som odporučil každému. Je to skvelý spôsob ako sa naučiť premýšlať, ale zároveň aj naučiť sa, ako prinášať hodnotu iným. Verím, že hodnota môjho denníku pre niektorých z vás vysoko predčí ceny jednej kávy, za ktorú ponúkam spomínané členstvo. Ak patríte medzi túto úzku skupinu ľudí - vitajte pri čítaní Tajného denníka Pavla Dvořáka!