Štyrikrát Šanghaj

Aký je Šanghaj? Na túto otázku neexistuje jedna odpoveď. Ako by se mohli jedným slovom charakterizovať najväčšie a najmodernejšie mesto Číny? Výkladnú skriňu čínskej budúcnosti s dvadsiatimi miliónmi obyvateľov, Paríž východu, Perlu orientu? Samotný Číňania ho najprv nenávideli, keďže to bolo mesto vybudované cudzincami pod nerovnopravnými zmluvami. Následne milovali, keď zistili ako ľahko sa v ňom dá zbohatnúť. Po nástupe komunistov bol zatracovaný, ale zároveň si udržal výsostné práva a postavenie. Keď sa zaviedli ekonomické reformy a špeciálne ekonomické zóny, Šanghaj nebol zaradený. Ale to mu nevadilo, aj tak sa z neho stalo najbohatšie mesto Číny, ktoré je dnes pýchou národa. Šanghajčania milujú úspech, lesk a slávu.

Na prvý pohľad pôsobí ako supermoderná metropola pýšiaca sa najvyššími budovami sveta, na druhej strane zistíte, že je to miesto, kde pretrvávajú tradície a láska k rodinnému životu. Šanghajčania od života požadujú krásne veci, dobré jedlo, príjemné vyžitie a živú zábavu. Vážia si čínske tradície, no globalizácie si užívajú naplno. Je to mesto, v ktorom sa dá zažiť a ochutnať všetko. Či už prídete v chladnej zime, alebo rozpálenom lete. Počas oranžovo-žltej jesene, alebo zelenej jari, Šanghaj vás oslepí svojou pestrofarebnosťou.

Svieža jar v šanghajských parkoch

Ako všade inde na svete, aj v Šanghaji na jar ožíva život. Už v druhej polovici februára sa začína výrazne otepľovať, predsa len nachádzame sa v subtrópoch, a ľudia vychádzajú von. Ako prvé sa zaplnia parky. Konečne sa dá ísť zacvičiť si! Najmä starší ľudia, ale kde tu aj mladí, začínajú spolu s prvým ranným slnkom. Medzi piatou a ôsmou ráno sú všade cvičiaci ľudia. Taiji, tanec, joga, alebo len jednoduché naťahovanie sa, či chôdza pomedzi stromy. To sú najbežnejšie veci, i keď kde tu sa dajú zazrieť aj netradičnejšie cvičenia, napríklad chodenie pozadu, alebo vešanie sa na stromy. Nie nehovorím len o deťoch. Vidieť manažérku, ktorá ide zrovna do práce, ale po ceste sa v parku zavesí na 10 minút na strom, nie je nezvyčajné a nikto sa nad tým nepozastaví.

Jarou celý Šanghaj zozelenie. Stromy vyrašia novými listami a široké bulváre v slávnej francúzskej koncesii sa prikryjú zelenou strechou. Pomedzi byty je počuť čvirikanie vtákov. Nie len tých divokých, Číňania vtáky radi chovajú v klientkach a počas pekných dní ich berú na prechádzky. Väčšinou ich len zavesia na strom a sadnú si pri nich, vytiahnú mahjong, čínske šachy, karty, alebo hoc čo iné, pri čom môžu popíjať čaj, rozprávať si drby a obrať kamaráta o pár drobných.

Ako každé iné ročné obdobie, aj jar má svoje typické chute a zábavy. V marci sa každoročne organizuje medzinárodný filmový festival, kam prídu hviezdy a hviezdičky z celého sveta. Či už sú to zahraniční umelci od Jiŕího Menzla, až po Matta Deamona, alebo tí čínski. Tí sú nášmu čitateľovi relatívne neznámi, ale Jackie Chan, či Donny Yan (okrem iného hviezda najnovšieho Star Wars) sa zastavia takmer každý rok.

No a to gurmánstvo? Po zime sa opäť rozbieha rybolov a tak sa jar nesie v znamení darov mora. Ako prístavné mesto je Šanghaj bohatý na jedlá z rýb, kreviet, krabov, rakov, chobotníc, úhorov a proste všetkého, čo more ponúka.

Rozpálené leto plné života

V lete už beží život na plné obrátky. Letné hudobné festivaly sú tými najväčšími v celej Číne. Speváci z celého sveta prichádzajú koncertovať pre čínske publikum. Výstavy a galérie všetkých chutí sú plné návštevníkov. Okrem hudby rozozvučia ulice aj cikády. Tisíce cikád sa každoročne usadia na veľkých stromoch, ktoré sú všade popri uliciach a kričia tak hlasno, že sa človeku nechce veriť, aké malé to zviera vlastne je. Na večer cikády utíchajú, ale opäť sa rozoznejú ulice. Tentokrát hluk ide zo stánkov s pouličným jedlom. Druhá večera je typická práve pre letné mesiace. Okolo deviatej večer môžete po celom meste popri cestách ochutnať jedlá zo všetkých kútov Číny. Najpopulárnejší sú krvavočervené raky, alebo čínskeho barbecue. Mäso, zelenina, ryby, dary mora napichnuté na drevených špajliach a opečených nad uhlím. Tieto stánky bývajú rozostavané do skorého rána, takže keď sa nad ránom vraciate z koncertu, nie je problém si sadnúť na stoličku tak nízku, že máte zadok skoro na zemi (typické pre pouličné stánky) a pochutnať si na opekaných jednohubkách. Zimy sa báť nemusíte, cez deň býva v Šanghaji bežne okolo 40 stupňov, v noci je však príjemných 20-25. Aj preto sú ulice plné dvadsaťštyri hodín denne.

Jednu vec však v lete v Šanghaji nespravíte. V rámci ochrany domácej kinematografie je na celé leto zakázané premietať v kinách zahraničné filmy. Kto by ale chodil do kina, keď sú ulice plné krásne oblečených čínskych dám a slečien, ktoré využívajú leto na nakupovanie, vysedávanie v kaviarňach, čajovniach a cukrárňach, prechádzaní sa po promenádach a žmurkaním na mládencov… Leto lásky čas, nie len u nás, ale aj v orientálnom Šanghaji.

Zlato-oranžová paleta šanghajskej jesene

Jeseň je najkrajšou časťou roka. Neverili by ste koľko zelene je v Šanghaji. No a tá sa príchodom jesene začína meniť na neuveriteľnú paletu zlatej, oranžovej a červenej. Parky sa naplnia znova, tentokrát fotografmi. Profesionáli, ale aj amatéri, či Číňanky žhavé po selfie fotke chcú zachytiť hru farieb, ktorá je každý rok úplne iná. A nie len v parkoch. Ulice, obytné štvrte, chrámy, ba aj kostoly (ktorých je v Šanghaji prekvapivo veľa) – všetko sa zabalí do tejto palety farieb. Po slnečnom dni v parku odporúčam pobehať vyhliadkové bary. V tomto meste je sústredených viac mrakodrapov, ako hocikde inde na svete a minimálne v polovici z nich sú vyhliadkové bary a kaviarne. Denné teploty už nie sú tak vysoké ako v lete a keďže môže od mora pofukovať, nehromadí sa smog a výhľady sú nekonečné. Sadnúť si na Bund, promenádu s najstaršími budovami mesta a ponad rieku sledovať odrážajúce sa zapadajúce slnko na navyšších budovách sveta, to sa aj ťažko opisuje.

A čo to jedlo? Jeseň aj v tomto vyniká. Dve vôňe sprevádzajú jeseň. Kvetina Osmanthus, ktorá je obľúbenou ingredienciou miestnej kuchyne a vôňa sparených jazerných krabov dazha. Malé kraby s chlpatými nohami a klepetami sa vynoria všade. Je to milovaná pochúťka Šanghajčanov, na ktorú sa tešia celý rok. Väčšinou sa pripravujú na pare, mäsko sa namáča do octu a zapíja sa zohriatym čínskym žltým vínom. Otvoriť takého kraba je celkom hlavolam, požiadajte domácich nech vás to naučia. Alebo si môžete objednať jedlo už s výlupaným mäskom. Také tofu na krabom mäse, to chutí aj najväčším odporcom tofu.

Melancholická studená zima

Zima môže byť trošku melancholická. Ale to nie je vždy na škodu. Sú totiž miesta, ktorým to sluší. Napríklad historické vodné mestečká v okolí Šanghaja. Niektoré sú dokonca už aj priamo súčasťou mesta a dájú sa navštíviť metrom, ktoré rovnako ako samotný Šanghaj neustále ďalej rastie a dnes už má cez tristo kilometrov.

Vodné kanály, mosty, historické domčeky s rozsvietenými červenými lampiónmi vo vodných mestečkách – to vyzerá za hmlistého a studeného rána najkrajšie. Zohrievanie sa miestni riešia tak, že sa snažia stále jesť. Aby som to povedal ľudovo, prikladajú do kotla, pretože podla čínskej medicíny trávenie jedla človeka zohrieva. Aj preto sú v zime populárne parené knedličky. Existuje ich veľmi veľa druhov. Rôznia sa tvarom, cestom, veľkosťou, výplňou a samozrejme chuťou. Krabie, bravčové, zeleninové, sladké fazuľové, alebo plnené čiernym sezamom, čo je čínska obdoba maku. Na sebe naskladané paráky z ktorých sa vyvalí vždy kúdel bielej pary človeka zahreje už aj na pohľad. Knedličky patria najmä na raňajkové, a kde tu aj obedové menu. Na večeru sa ľudia chodia zahrievať na takzvaný horúci kotlík (huoguo). Nie je to síce typická Šanghajská strava, ale dnes je veľmi obľúbená. V strede stola sa postaví veľký hrniec silnej polievky. Tá môže byť rôznej chuti. Tradične v sichuane, odkiaľ toto jedlo pochádza sa podáva veľmi pikantný spolu s príchuťou sichuanského korenia pôsobiaceho trošku ako anestetická injekcia do úst – celé vám stŕpnu. Aj ten sa Šanghaji je, ale radšej majú ochutený nakladanou kyslo-štiplavou zeleninou. Samozrejme hubové, paradajkové, bylinkové sú na výber tiež. Existujú typické jahňacie, hovädzie a rybacie kotlíky, ale aj také, kde sa dá uvariť všetko. Toto jedlo vás zaručene zohreje.

No a nesmieme zabudnúť že zima je v znamení nového roka. Nie len toho nášho, ale aj čínskeho. Po meste sa robia oslavy a rodiny sa schádzajú na veľkolepé hostiny. V Šanghaji žiaľ pred par rokmi zakázali ohňostroje, ale najpríjemnejšie aj tak je to, že mesto sa počas nového roku úplne vyprázdni. Väčšina obyvateľov Šanghaja sú prisťahovalci z iných častí Číny a tí idú všetci na sviatky domov. Taký prázdny Šanghaj, ako je počas nového roka už nikdy nezažijete. A občas to v takomto veľkomeste človeku padne dobre.