Som späť!
„Sedím za stolom v domčeku, ktorý je celý z dreva, uprostred krásneho vidieka provincie Yunnan. Vedľa počítača mám pohár čaju, ktorý už je dopitý a nechce sa mi vstávať, aby som spravil nový. Dopisujem knihu. Je to paradoxné, že až keď sa cestovať nedalo, dostal som sa tam, kam som chcel vždy ísť. Na miesta, kde sú príbehy.“
Týmito riadkami som ukončil moju druhú knihu. Keď som posledné slová mojej knihy „Ťažké časy v Číne“ dal na papier, teda zapísal do Google dokumentu, nasledoval veľký výdych. A potom zase nádych, lebo práca na knihe sa ešte neskončila.
Teraz Ťažké časy čítajú moji oponenti. Na základe skúseností z prvej knihy ju zrejme poriadne prekopú. Ale to nevadí. Ja sa na text nebudem mesiac pozerať, nechám im čas, aby to poriadne skritizovali a už sa teším, až sa k mojim príbehom opäť vrátim. Táto kniha je plná ľudí. Posledné mesiace som s týmito ľuďmi trávil každý jeden deň, snažil som sa ich príbehy zachytiť najlepšie, ako som vedel. Keď som knihu dopísal, začínajú mi zrazu chýbať.
Po mesačnej pauze budem mať čerstvý náhľad na veci, ktoré som do knihy napísal a ktoré je potrebné prerobiť. Napísať knihu je naozaj časovo náročná úloha. Posledné dva mesiace som každý deň trávil v priemere päť hodín písaním. A to som knihu len dokončoval, priebežne som si ju písal počas celých dvoch rokov. Naučil som sa totiž jednu dôležitú vec od môjho otca. Každý deň písať! - Nulla dies sine linea, je to motto spisovateľov už od antických čias. Je jedno čo, ale každý deň musím písať. Vďaka tomu sa udržím vo forme a mám dostatok času zbaviť sa blbostí, ktoré do knihy nepatria, ale z mojej hlavy musia von. Myslím, že pri tejto knihe sa mi to podarilo celkom dobre a som na ňu hrdý. Už sa neviem dočkať, až sa o jej príbehy s vami podelím. Ešte to potrvá pár mesiacov, najprv musia prebehnúť oponentúry, potom ich musím zaniesť do textu, potom prebehnú korektúry, ktoré bude tiež potrebné zaniesť do textu, potom sa začne s dizajnom a zalamovaním. Popri tom by som chcel knihu nechať preložiť do češtiny, nech tentokrát vyjdú slovenská a česká verzia zároveň, a nahrať ako audioknihu. Uf…Nakoniec knižku čaká tlač a máme hotovo. Predpokladám, že na prelome mája a júna vám ju budem vedieť ponúknuť na prečítanie. Tešíte sa? Ja veľmi.
Otrhávam sa od Ťažkých časov a zapínam si maily. Posledný mesiac som ich poriadne ignoroval. Hups… Čo už, maily nie sú to najdôležitejšie v živote. To, že som ich ignoroval, ma nijak netrápi. Čo ma trápi je, že som ignoroval aj tento newsletter a youtube kanál. Našťastie som počas posledných dvoch mesiacov aspoň poctivo dokumentoval, čo sa dialo, nech mám z čoho nové videjko nastrihať. Len ešte neviem o čom bude. Alebo že by predsalen?
Kúpili sme si naše prvé auto v živote. Je to autíčko čínskej výroby a nie je to len autíčko, je to tank. Je obrovské. Má pohon všetky štyri kolesá, je vhodné aj do najťažších terénov a hlavne, zmestia sa tam klienti, ktorí so mnou pôjdu na zájazd do Číny. Presne tak, chcem, vo veľmi obmedzenej a novej forme, opäť skúsiť rozbehnúť zájazdy. Ale to už teraz straaaašne predbieham. Krok za krokom, krok za krokom…
Najprv maily, potom zábava.
Chceli by ste videjko o tom ako sa v Číne kupuje auto? To minulé video o čínskych autách malo celkom úspech 😉