V Číne existuje niekoľko aplikácií, ktoré fungujú ako digitálne peňaženky. Dve najväčšie sú Alipay a Wechat. Obe aplikácie by som mohol nazvať švajčiarskym nožíkom života v Číne. Tieto aplikácie človek používa dennodenne na takmer všetky úkony, ktoré vám napadnú. Od komunikácie až po splácanie hypotéky, volanie taxíka, kúpy lístkov do kina či leteniek. Možnosti týchto aplikácii si človek môže neustála rozširovať, pretože v rámci samotných aplikácií existuje celý ekosystém mini-aplikácií, ktoré si tam môžete doinštalovať. Kým v západnom svete má Apple heslo „Na všetko máme appku”, tak v Číne platí heslo „Táto jedná appka vám stačí na všetko.“ A to doslova na všetko.

Avšak tieto aplikácie sú najdôležitejšie najmä preto, že väčšina z miliardy Číňanov používa jednu z nich, alebo vo väčšine prípadov oboje, ako jediné nástroje na všetky platby.

Do aplikácie elektronickej peňaženky si môžete napojiť bankomatovú kartu a platby sa strhávajú buď priamo z účtu, alebo si môžete do aplikácie peniaze nahrať ako do peňaženky, niečo ako kredit, a potom používate ten.

Okrem týchto dvoch najväčších aplikácií existujú aj ďalšie spôsoby mobilných platieb, ale sú podstatne menej rozšírené. Niektoré aplikácie ponúkajú elektronickú peňaženku, ktorá funguje na rovnakom princípe ako Alipay a Wechat, napríklad aplikácia Meituan, čo je niečo ako čínsky Forsquare a Uber Eats dokopy. Teda služba na hodnotenie reštaurácii aj objednávanie donášky jedla, no obsahuje aj iné služby vrátane online peňaženky. Alebo potom aj jednotlivé banky majú svoje technologické riešenia, vo väčšine prípadov tiež na princípe QR kódov.
Okrem elektronických peňaženiek a platobných systémov bánk existuje aj platenie za pomoci NFC technológii, napríklad Apple Pay, ktorý tu tiež funguje. Ale popravde, nikto ho nepoužíva. Ja Apple Pay používam len na nahranie karty na MHD a platím tak priložením hodiniek alebo telefónu na terminál. Platby v obchode cez Apple Pay som síce testoval, ale občas aj predajcovia nevedia ako presne peniaze prijať, keďže to nikto nepoužíva, a tak som s týmto experimentom prestal.

Väčšina platieb v Číne funguje na princípe QR kódov. V mobilnej peňaženke si viem vytvoriť dva druhy QR kódov. Jeden na platbu a druhý na prijatie platby. Ten na platbu vždy iba priložím k platobnému terminálu v podniku a peniaze sa mi strhnú. QR kód na prijímanie platieb funguje tak, že ja alebo predajca si vytvoríme v aplikácii QR kód. Ak predajca chce, môže si ho aj vytlačiť a niekde prilepiť ako nálepku. Ktokoľvek QR kód naskenuje, môže predajcovi poslať peniaze. Toto sa napríklad používa veľa na tržniciach, kde si predajcovia nekupujú terminály, ale jednoducho si vytvoria kód, vytlačia si ho a ak si idem niečo na tržnicu nakúpiť, zaplatím im naskenovaním. Rovnako jednoducho však môžem peniaze prijímať aj ja, tak napríklad pred pár dňami som predával jeden starší objektív, vytvoril som si v mobile kód a kupujúci mi v sekunde za objektív zaplatil.

Naschvál som napísal v sekunde, pretože rýchlosť platieb v Číne je vždy okamžitá. U nás v lepšom prípade človek čaká hodinu či hodiny, kým odoslané peniaze pri bankovom prevode prídu, ak posielam do inej banky, tak čakám aj deň. V Číne nečakám ani sekundu. Odosielanie peňazí je okamžité a verte mi, je to skvelá vec.

Okrem QR kódov môžem posielať peniaze aj v konverzácii rovnako jednoducho, ako by som posielal správu. Tak napríklad, ak som niekde v meste a nemám zrovna v mobilnej peňaženke nahrané peniaze, napíšem mojej žene a ona mi peniaze pošle ako SMS správu. Alebo ak ideme s kamarátmi na večeru, jeden to zaplatí a všetci mu peniaze pošleme ako SMSky.

Posielanie peňazí na spôsob SMS má ešte jednu vychytávku. V jednom staršom videu som hovoril o takzvaných hongbao, červených obálkach, ktoré sú naplnené peniazmi a Číňania si ich dávajú ako dar. Väčšina darov v Číne sú peniaze, veci si takmer nikdy nedávajú. No aj tieto hongbao existujú v digitálnej forme. Takže ak má niekto sviatok, nepošlem mu peniaze priamo, ale pošlem mu ich ako červenú obálku, ktorá je graficky pekne spracovaná, dá sa k nej nahrať aj video odkaz a daný človek ju musí otvoriť ako darček, zatiaľ čo obyčajný prevod peňazí dostane bez toho, aby ho potvrdzoval. Okrem toho môžem digitálnu červenú obálku poslať aj do chatovacej skupiny a môže si ju tak otvoriť viacej ľudí. V nastaveniach môžem vybrať, medzi koľkých ľudí chcem túto obálku rozdeliť a či chcem, aby sa rozpočítala rovnomerne alebo náhodným dielom, a ak náhodným dielom, tak v akom rozsahu by tieto diely mali byť. Môžem tak napríklad spraviť v nejakom chate lotériu, poslať tam peniaze a prvých niekoľko ľudí, čo obálku otvorí, dostane časť peňazí v obálke, od veľkej sumy až po haliere, podľa toho ako to nastavím. Číňania červené obálky milujú, a tak takéto posielanie si peňazí v skupinách je veľmi obľúbené.

Využívajú to aj na zábavu aj preto, že všetky spôsoby platieb, ktoré som doteraz spomenul, sú úplne bez poplatku. Je jedno, či niekomu posielam peniaze alebo niekde platím, všetky platby sú bez poplatku. Spoplatnené sú len transakcie, ak obchodník používa platobný terminál, aj preto ich napríklad na tržniciach nepoužívajú. Avšak väčšie podniky ich používať musia kvôli účtovníctvu. Ak si chcem peniaze z peňaženky previesť späť na bankový účet, tam je poplatok 0,1%, avšak peniaze si z peňaženky nemusím vôbec vyberať, ak nechcem. Pretože platby môžem robiť priamo z nej a bez poplatku.

Dnes sa tieto online platby stále viac rozširujú o nové technológie. Napríklad už môžem platiť aj tvárou. Stačí si moju digitálnu peňaženku spárovať s mojou tvárou a nabudúce, ak prídem k platobnému terminálu, nemusím už mobil vyťahovať, ale stačí, že sa pozriem do kamery. Transakciu schválim úsmevom od ucha k uchu. Niekde už sa testujú aj platby hlasom, či obchody kde neplatím vôbec, ale len prídem, vezmem si čo potrebujem a odídem. Platba sa mi strhne automaticky. Ale popravde, s týmito zrovna nemám dobrú skúsenosť, je tam dosť veľká chybovosť, ktorú potom treba reklamovať. Aj preto je týchto obchodov asi relatívne málo.

Čo sa však veľmi uchytilo sú QR kódy na stoloch v reštaurácii. Mnohé reštaurácie už nemajú menu, ale musíte si mobilom naskenovať QR kód vášho stolu. Menu vám vybehne v telefóne, tam si objednáte, čašník vám to potom donesie, to je prvý a posledný moment, kedy sa s čašníkom stretnete, pretože aj keď dojete, tak cez ten mobil zaplatíte a môžete odísť. Takéto reštaurácie sú rajom introvertov. Dokonca som videl reštaurácie, kde to zaviedli do extrému a každý človek sedí v malej kóji za plachtou a jedlo mu podajú len ruky neznámeho človeka spod plachty. Pri jedle sa tak naozaj nemusí stretnúť, vidieť ani rozprávať vôbec s nikým.

V niektorých reštauráciách testovali aj to, že by vám jedlo po objednaní v mobile nosil robot. Napríklad sme tu mali prevádzku Pizza Hut, kde takýto robot jedlo nosil. Len mu to, žiaľ, často padalo a tak nakoniec znova jedlo začali roznášať čašníci. Raz som tam aj zobral klientov, len som nevedel, že v tom čase už robota poslali do šrotu. Jedlo nám tak priniesla príjemná čašníčka. To však jedného pána šokovalo ešte viac, a povedal, že fakt netušil, ako ďaleko už tí Číňania v technológii sú. Veď toho robota nebolo rozoznať od živého človeka!

Platby mobilom ponúkajú ešte jednu skvelú vec. Keďže existuje veľa platobných brán, ktoré sú všetky rovnako funkčné a navzájom prepojené, tak tieto mega firmy neustále bojujú o zákazníkov. Ak si vyberiete jednu službu a platíte najmä ňou, dokážete získať obrovské cashbackové zľavy. Zľavy, ktoré každý mesiac skrz tieto platobné systémy so ženou získavame sa pohybujú v stovkách eur. Takže to naozaj nie je zanedbateľné číslo.

No ak aj potrebujete za svoj nákup vybaviť faktúru na preplatenie, opäť to celé spravíte cez mobil v priebehu sekúnd a elektronická faktúra vám príde do správy. Super jednoduché.

Dnes robia Číňania všetko cez mobil. Donášky jedla, donášky potravín, taxíky, prenájom bicykla, kiná, platby za elektriku, plyn, hypotéku. A keďže je to všetko navzájom prepojené a platby mobilom sú tak jednoduché, pohodlie, ktoré nám tieto služby poskytujú sú absolútne nevysloviteľné. To je vec, kde sme na Slovensku a v Európe naozaj roky za Čínou a prepojenosť a univerzálnosť systémov, ktorá v Číne je, asi nikdy nedobehneme. A tieto čínske platobné systémy prekračujúce už aj hranice Číny a aj európske luxusné podniky, ktoré predávajú drahý značkový tovar primárne pre ázijských turistov, už tieto platobné systémy používajú. Takže napríklad aj v Prahe si v Louis Vuitton na Parížskej ulici môžete zaplatiť Alipayom alebo Wechatom.