Nečakané oslavy sviatku stredu jesene

Sviakty stredu jesene

Oslávili sme čínsky sviatok stredu jesene, jeden z najväčších sviatkov v Číne. Ak by som ho mal z hladiska dôležitosti prirovnať k nejakému nášhu sviatku, tak asi k Veľkej noci. Rodiny sa stretávajú, hostia sa, tradične je to aj oslava úrody a spoločne pozorujú spln mesiaca, ktorý je v tento deň najväčší v roku. Ľudia symbolicky vstupujú do poslednej fázy roka.

Osobne nie som veľkým fanúšikom tradičných sviatkov. Ani slovenské sviatky moc neslávime, teda okrem Vianoc, i keď aj tie v posledných rokoch oslavujeme menej. Vianoce pre nás stratili časť svojho kúzla, najmä preto, že sme okolo tohto obdobia stratili našich najbližších, môjho otca i brata.

Podobne to máme aj s čínskymi sviatkami. Oslavujeme síce čínsky Nový rok, ale aj to veľmi decentne, viac menej iba spoločnou hostinou, inak moc nie. Pred pandémiou sme mali spoločné oslavy aj so širšou rodinou, od začiatku pandémie sme to však už ani raz nezopakovali. Nikomu to totiž moc nechýba. Okrem toho teraz bývame ďaleko od Šanghaja, naše sviatky sa zmenšili ešte viac, i keď aspoň Liyinu mamu sa vždy snažíme navštíviť. Na druhej strane, na dedine si aspoň môžeme pustiť ohňostroje, čo je v mestách zakázané.

Oslavy v Šanghaji

Sviatok stredu jesene sme občas v Šanghaji oslávili, najmä preto, lebo začína obdobie krabov. Tie dorastajú a sú vhodné na jedenie práve na jeseň, sviatok stredu jesene je takým symbolickým odštartovaním tejto chutnej sezóny.

Okrem toho v tomto období kvitne kvet osmantu, ktorý sa pridáva do jedla, či na výrobu osmantového vína, a tak je, ešte spoločne s pečenou kačkou a nakladanými studenými jedlami, vždy súčasťou jedálenskeho stola. V Šanghaji je toto obdobie stále veľmi horúce, i keď zrovna tento rok tomu tak nebolo, lebo prišiel tajfún. Ale inak sú v tomto období stále horúčavy, a preto ľudia radi jedia studené nakladané jedlá. Napríklad slepačie nohy, hovädzie jazyky, chvosty, držky a iné vnútornosti. Liya najviac obľubuje nakladané slepačie nohy, ktoré doma aj často robí. Mňa úprimne väčšinou moc nelákajú.

Oslavy na dedine

Aj tento rok sa ma Liya opýtala, ako oslávime sviatok stredu jesene. Ja som, ako typický hlupák, povedal, že nemusíme oslavovať. Trochu ju to zranilo, predsa len sme ďaleko od jej rodiny a jej milovaného Šanghaja. Aj preto má väčšiu potrebu oslavovať sviatky, než zvyčajne. Občas sa jej cnie za domovom. A samozrejme jej chýba jedlo, na ktorom vyrástla, ako kraby a morské plody.

Ešte šťastie, že teraz máme skvelých susedov. Bez toho, aby vedeli, že u nás doma prebehla táto konverzácia, nás pozvali k sebe odmov. Susedka je Číňanka taktiež z pobrežných častí Číny, rovnako ako Liya, a má tiež za partnera cudzinca, Taliana. Bývajú od nás doslova cez ulicu. Pridali sa k nám aj ďalšie dve kamarátky, s ktorými sa Liya a naša susedka už onedlho chystajú na výlet po Číne a nakoniec ešte jeden kamarát. Susedka nakúpila morské plody a aby bolo jedla dostatok, aj my sme sa vybrali do neďalekého mesta na trh. Ďalší známy, čo sa neskôr pridal, ešte priniesol pečenú kačku a priateľky uvarili hovädzie mäso na čalamáde. Hostina bola na svete, vôbec sme to nečakali! Vychutnajte si tieto fotografie aj vy do sýtosti.

Hostina

Dobrodrúžstvo na záver