Dnes v našej dedine vypli elektriku, čo pre náš domček znamenalo aj odstávku vody. Tento nečakaný výpadok nám poskytol jedinečnú príležitosť stráviť víkend inak – v spoločnosti priateľov.
Po našej rannej prechádzke so psom ktorá je vždy plná nádherných výhľadov sme sa vybrali na obed do miestnej reštaurácie, kde sme si dali našu obľúbenú polievku s ryžovými sližami a hovädzím mäsom, niečo ako vietnamské pho. Tento jednoduchý a cenovo dostupný pokrm sa stal naším takmer každodenným štandardom. Jedna porcia stojí len euro päťdesiat, a ja si vždy pridám extra porcie hovädzieho mäsa, aby som mal dostatok proteínu. Celková cena je stále veľmi priaznivá - dve porcie mäsa navyše sú za ďalšie euro päťdesiat. Polievku si každý môže následne dochutiť podľa vlastnej chuti – ja pridávam mätové listy, sezamový olej, vypražené sójové bôby, čili pastu a jarnú cibuľku.
Výhľady počas našich prechádzok. Fotené telefónom.
Po obede sme zamierili do našej obľúbenej kaviarne, ktorá je známa široko-ďaleko. Aj keď ceny kávy sú vyššie, kvalita a atmosféra stoja za to. Espresso alebo Americano tu stojí okolo 5 eur, čo je v Číne celkom bežná cena. Majú aj prémiové filtrované kávy, ktoré môžu vyskočiť až na 15 eur za porciu. Do tejto kaviarne chodíme hlavne pri výnimočných príležitostiach, väčšinou si kávu robíme doma. S baristkou sme sa už spriatelili, je skutočne špičková a získala niekoľko ocenení. Často nás okrem našej kávy pozve aj na ochutnávku rôznych iných druhov kávy, takže odchádzam vždy plný kofeínu.
Dnes nám ponúkla špeciálnu kávu, ktorá sa pripravuje podobne ako jazmínový čaj. Kávové bôby sa premiešajú s čerstvými jazmínovými kvetmi a nechajú sa odležať, aby získali ich vôňu. Výsledok bol fascinujúci – káva voňala po kvetoch a pripomínala jazmínový čaj. K tomu nám ponúkla aj tri nové zákusky na ochutnávku, pretože práve testujú nové recepty. S radosťou sme sa podujali tejto úlohy.
V kaviarni sme strávili prijemne cca štyri hodiny, počas ktorých sme sa rozprávali s baristkou a hrali sa s naším psom, ako aj mnohými ďalšími psami čo chodili naokolo. A veru ze ich je teraz v Číne požehnane, Číňania sa do psíčkarenia úplne zamilovali. O štvrtej sme sa museli rozlúčiť, pretože nás čakala večera s priateľmi a susedmi.
U susedov
Liya pripravila špeciálnu večeru – krabie mäso. Deň predtým strávila osem hodín prípravou. Kúpila 20 krabov, ktoré na pare uvarila, a potom z nich vybrala mäso. To opražila na oleji so zázvorom a pálenkou, čo je šanghajská špecialita. Tento pokrm je veľmi pracný, ale výsledok stojí za to. V reštaurácii by jedna porcia stála okolo 50 eur, my sme dnes mali 6 porcií, avšak vyšlo nás to len na pár korún, keďže sme to robili samy. Teda iba Liyushku to stálo osem hodín čistej práce. Na druhej strane, Liya si túto prácu užíva, je to pre ňu ako relax. Niekto rád štrikuje, niekto rád vyšíva, ona rada čistí kraby.
Naša hostina. V reštaurácii by sme sa nedoplatili.
K tomuto vzácnemu jedlu sme samozrejme pripravili aj ďalšie menej náročné dobroty, ako tisícročné vajíčka s uhorkou, čo je miestny šalát a tekvicu s malými krevetami. Keď hovorím malé, tak myslím naozaj malé. Zruba také aké my dávame korytnačkám alebo rybičkám do akvária. Slúžia iba na dochutenie zeleniny. Samozrejme celú večeru sme pripravovali pri sviečkach a lampách na stanovačky, keďže toto bol deň bez elektriny. Ako sme si sadli k stolu, a chystali sa do jedla, svetlá sa rozsvietili. Zapli elektriku a tým sa začal záver nádhernej soboty plnej priateľstva a dobrého jedla. Ako sa hovorí, každý problém je len prezlečená príležitosť. Už sa teším až nám vypnú elektriku nabudúce.
