Ako nám takmer podpálili dedinu!

Na živote na čínskej dedine ma neuveriteľne baví kolobeh slávností a tradícií! V Šanghaji som žil viac ako desať rokov a za tie roky som takmer žiadne tradičné oslavy nezažil. Áno, mali sme oslavy čínskeho nového roka, ale popravde, to je v Šanghaji iba honosná hostina a nič viac. Prvé roky som videl aspoň ohňostroje, ale od roku 2012 sú už aj tie zakázané.

Ako som cestoval po Číne - kým som sa venoval turizmu - tak som kde tu videl zopár sviatkov, ale vždy to bolo pre mňa niečo výnimočné. Teraz je situácia úplne iná! Čínsky vidiek je oveľa viac tradičný, než mestá, a oslavy, sviatky i tradície sú tu úplne bežnou súčasťou života ľudí:

Rok začína oslavami čínskeho nového roku. S kamarátom chodíme do miestneho chrámu dávať obety božstvám a potom nasleduje hostina a petardy. Slávnosti trvajú týždeň - až dva, podľa toho, ako si to ktorá rodina môže dovoliť. Počas toho sa veľa je, pije a zabáva. Pre nás to znamená aj susedovo karaoke, takže z toho až takú radosť nemáme.

Potom nasledujú sviatky Zrodenia Budhu o ktorých som natočil film pre RTVS. Môžete si ho pozrieť v archíve televízie, alebo na mojich stránkach. To je najrušnejší sviatok celého roka. Prichádzajú k nám do dediny stovky ľudí z blízkeho, aj ďalekého okolia a pozorujú veľkolepý sprievod, na ktorého čele sú malé deti prezlečené za princátka. Ich pestrá výzdoba je naozaj neuveriteľná. Celý sprievod prichádza k chrámu a tam miestni predstavení oslavujú premenu princov na Budhov. Sprievodov je niekoľko, dedinčania z okolitých dedín totiž prichádzajú reprezentovať svoju oblasť vlastným sprievodom a každý je trochu iný.

Pred letom máme oslavy úrody. Opäť to je veľkolepý sprievod, tentokrát však v znamení poľnohospodárstva. Popri tom sa ľudia zabávajú spoločnými piesňami - či riekankami v ktorých bývalí milenci spomínajú na svoju minulú lásku. Je to veľmi netradičná tradícia. Aj o tomto festivale som natočil dokument pre RTVS a môžete si ho pozrieť v archíve televízie, alebo na mojich stránkach.